Kliatba svetlomodrej pavučiny

.
Omotal ju do svojich sieti keď bol spln,
utkaných z modrých niti vĺn

Pre lesk požičal si mesačný svit,
drsne prehovoril: Bludička ty si ma chcela utopiť !

Lásku si mi sľubovala rozmarne,
pritom si koniec plánovala môj potajne

Bludička mykajúc sa v svetlo modrej pavučine,
nevnímala čo muž jej vraví o jej vine

Keď natrhla si rukáv šiat, vykríkla plná zlosti:
preklínam ťa, než ťa chlbina raz chytí do svojej moci

Roztrhla sa pavučina z vĺn a mesačného svitu,
ona rozbehla sa ako z posledného dychu

Muž prekvapením zbledol - bolo to tak náhle
hneď sa však spamätal a jej snaženie ostalo márne

Bol to čarodejník, zavolal si na pomoc temné sily..
privolal na ňu svoj hnev, za všetky jej viny

Bludičku svetlo modrá pavučina obklopila,
ani vzdych zo svojej moci nevypustila

Ó bludička zradná počuj môj hnev,
teraz si ty vypočuj ortieľ !

Zhasínam v tejto noci tvoje svetielko zradné,
močiar vyschne a okrem hviezd už neuvidíš svetlo žiadne

Na makovom poli pre výstrahu budeš ako strašiak stáť.
Tvojim sestrám pre nárek, nik z ľudí sa ťa nebude už báť

Tvoje sestričky v lesné víly premieňam,
spoločníkom v bytí/nebytí bude ti len havran sám

-------------------------------------------------
Tak skončila rozmarná bludička,
ktorá pútnikov roky do hlbín vábila

Nik si na deň a dôvod uschnutia močiara,
okrem víl - sestier už nespomína