Cvičný poplach

Zem si ma tuho pritisla na hruď
(príliš svalnatú a chlpatú,
než aby pripomínala
ženské prsia so vzrušením vztýčenými
bradavkami),
až mi dych vyrazilo.

Tak toto je koniec?
myslím si, bezmocne si masírujúc srdce
pokúšajúce sa o step.
Kde je tunel do svetla?
Kde prísna
tvár Jej
či Jeho?

V tme som žil a v tme končím.
Taký je osud uponáhľaných.