nehoda...

Jej žili sťa rozvetvené konáre stromu, celé telo obopínajú. Ktoru vybrať? Tú, či tú? Žeby tamtú?
Stačí jedna,kmeň stromu, pálivá bolesť ju oslobodzuje. Dlho ju mátal pocit viny, toto sťa spása zo sveta živých.
Zronená, krvou zaliata padla na zem, posledného nádychu dočkať sa nevie...
Už keď cíti že koniec sa blíži, posledné sily naberie, na odkaz v zrkadle. Chvejúcimi rukami vlasy odhrnie, pozerá na seba zahalená do tieňa.
Spadla na zem.. posledný výdych..
Uspokojená stratou života jej duša odchádza do neba...