Rodina

Vtedy,keď nevedela som čo je noc,čo je deň
začal sa pre mňa akokeby nový sen.
Vykukla som z tej večnej tmy,
a stáli sme tam už len ja a ty

Nevidli toho veľa moje očká,
vtedy som bola len taká malá vločka.
Cítila som však lásku,nehu....
ktorú mi dávaš len ty!
Na môj veru!

Lenže vtedy prepadol ma strach,
dva páry očí upierali pohlaď na nás.
mami,mami,kto to je?...
pýtala som sa bez nádeje.

Zmohla som sa len na veľlký krik,
plač,ba snáď vzlyk...
No vy ste vedeli ako ma utíšiť.

Ocitla som sa zrzau v rukách mocných,
Bol to veru skvelý pocit!
Celý čas,čo si ma na rukách mal,
doširoka si sa usmeival.

Malý chlapec tiež vedľa mňa stál.
Hnedé očká civeli na mňa,
ako na zázrak z neba.
Už od v tej chvíle,
oblúbila som si teba!

Potom zaviedli ste ma nikede,
kde sa to vôbec nepodobalo biede.
Bola som tam šťastná ako blcha,
modlila som sa nech to nikdy nevyprchá.

Neskôr,keď pribudlo mi rôčkou pár,
uvedomovala som si,aké šťstie to ja mám.
Nie každý domov má...a takú rodinu ako mám ja.