Dievča z barlou

Z vlastným vkusom
uprostred farebných dní
kráčala sama zo zápisníkom
kde spávali chyby a omyly

Rezkým krokom podopierajúc barlou
kráčalo dievča bez mena
Z barlou mnohými vyrezávanou
kráčala chytajúc ju každým dňom obmena

Spolu z vílami tancovala
na nemého zrkadla črepinách
Aby v ňom tvár prehovorila
keď príde láska po špičkách

Zaodetá krídlami snov a fantázie
drží sa stonky margarétky
Jej lupene hrejú ju na nohách
a ona počuje ako nenápadne šepkajú si

Vedomá neistým dnom osudu
vydala hľadať sa dúhu
Však putujúc a snívajúc o dúhe
nikdy nezabudnúc na sveta stuhu

Barlou podoprela oblohu
Svoj odraz v zrkadle
ponúknuc ako zálohu
V ušiach jej indiánska pieseň znie
Uspávanku pre nepokojnú myseľ
pre čas keď bolestná spomienka stlie