Pavučina fantazie

Keď moja myseľ
spriada siete
najtajnejších túžob
a žiadny chrobák
v hlave
pokušeniu neodolá
Keď hladný po neznámom
pátram v divočine
iskra čo blčí v očích
požiar nevyvolá
…
A ak aj áno
verím určite
zas skoro spŕchne
a dážď zmije stopy
po hodvábnom vlákne
a všetko čo sa stalo
už sa neodstane
Nič nie je márne
prešiel som sa nečakane
…
Keď moja myseľ hľadí
zoči voči zmyslu
a chrobák v hlave
dávno našiel svoje miesto
Zase raz dotkám siete
nemé bez rozmyslu
Zase raz vyberiem sa
nemotornov cestou
…