Šašo

Princezná odpustite šašovi z dvora,
nechcel predsa naštvať Vaša jasnosť Vás.
Smútiť predsa nie je jeho rola,
odpustite preto strašne prosím Vás.

Až teraz si uvedomil, že tára priveľa,
nastal uňho v duši veľký zlom.
Nie je teraz radosti v ňom veľa,
odpustite mu a nenechajte ho v tom.

Teraz ľutuje, že má ústa, prsty, uši,
on nevedel čím naštve Vás.
Odpustite jeho hlave, srdcu, duši,
nech má strašnú radosť zas.

Veď uznajte čo so šašom smutným?
A povedzte teraz jasno jak to odčiniť?!
Spravte ho znova živým, šťastným
a skúste mu prosím znova uveriť.