Pod víčky zavřenými
steká kvapka
za kvapkou
slzy jen stěží
udržím
a viečka
len ťažko
otvorím
a za myšlenkami
zastřenými
rozprestierajú sa
nekonečné horizonty
s hranicemi otevřenými
...
nevyčerpateľná
studnica pokoja
prsty mi zvolna
protéká
čas, ktorý necháva
všetko napospas
je naděje mého
života
...