Myšlienky votknuté do tieňov
a nebo uspáva plačom
vo svetle nočných lámp
keď ako klbko prehriatych hadov
preplietajú sa pocity
klaviatúrou kvapiek dažďa
pod vankúšom zostalo
torzo snov a črepiny hviezd
vo vesmíre vyhasnutých želaní
a na nekončiacom sa plátne očných viečok
z kotúčov beží film
ktorý si nik nevybral
iba neón do tmy tíško hlása
tu je šťastie
a nevie že je klamár...