až sa raz zastavím.

Až sa raz zastavím.

Až sa raz zastavím,
obzriem sa dozadu
a budem už len spomínať,
svoje dlane nastavím,
utíšim si náladu
a budem roky preklínať.
Pre ich nekonečnú plynulosť
a tie nenávratné časy,
prežité s Tebou v mieri.
Kam vlastne uteká minulosť?
Kam sa stratili hlasy?
A kam vlastne mierim?
A či niesom jediný
z toľkého davu,kto sa vzýva neba
pre jedinú zmierujúcu hlásku?
A či niesom bez viny,
ked´ som miloval Teba,
ako neskutočnú lásku?