V ružovej záhrade

V ružovej záhrade

Proximu čakám

po slnka západe

sem ju prilákam

 

vôňami kvetov a

horúcim dychom

noc bude medová

v láskaní tichom

 

tajomstvá rozuzlí

z odlesku očí

ktoré tam uviazli

v snov kolotoči

 

o seba navzájom

uprostred ruží

dotyk pier k tiel tajom

smer nepreruší

 

ľahučký ako vzdych

odviaty z kvetov

nad ránom oboch ich

chladivý vietor

 

závanom oddelí

odnesie kamsi

kam sny sa podeli..

ruža ktorási

 

všetko si pamätá

vyznania šepká

červeňou natretá

tŕňom zaklepká

 

na bránu snov zľahka

možno poddá sa

bdelosť dní odláka

snom mier.. jej krása