Et pulvis ero

Niekto mi zaklopal na dvere,
zvonku, kde nežije nikto, kto by mal vstúpiť dnu.
To nástojčivé tiché klop, klop, klop
zvírilo prach na podlahe, na posteli, na mne,
celý som sa ním trblietal v svite mesiaca,
prenikajúceho cez zašpinené sklo.
To neúprosné chladné klop, klop, klop
znelo ako moje srdce,
skôr než som ho zaprel a vyhodil.

To posledné nežné klop mi pripomenulo, že si.
A konečne prichádzaš...