Zúfalé činy

vyziabnuté prsty


sa dotýkajú neba





a slnko sa smeje


popod fúz


nad problémami ľudstva,


osudy hodené


do sudu dažďovej vody


odparí do výšin





vyziabnutá myseľ


mladého starca


opiera rebrík 


o oblaky


a vtáky


mu ho zhadzujú späť





márne sú tvoje činy človeče


konané sebecky


a bez lásky