Źivot v diaľke

Lúky, stromy, deti a kvety,
Nahé dievča uprostred lúky,
Nadržaná básnická fráza,
Podľa mňa však nie prázdna.

Lúky, polia, hory,
A práve tie hory.
Veľa sa o nich nehovorí,
Pre mňa je to duša sveta.

Súzvuk tohto krásneho diela,
Nevinné divé zviera,
V sebe zviera korisť,
Ale je to také čisté,
Nie ako mestá hmlisté.

Hory, hôrky, pahorky,
Tam zoberem všetky krásne holky,
Aj nevinné, aj potvorky.

Oslobodíme sa od mestskosti,
A budeme žiť pre lesy,
Pre nás, pre život sám,
Pre teba, s tebou, a za teba,
Za všetkých, ale aj za seba.
Za tvoje šťastie duchovné,
Nie ako to nakupovanie odporné,
V besnom tempe v plochej úzkosti.
V horách sa duša teší vo farbách zmesi,
Koľko farieb sa do nej zmestí?

Budú o nás vravieť všetci :
„oni žijú v horách kdesi,
Títo dvaja pomätenci.“

Šialený muž a šialená žena,
Šialený kôň, šialená krava,
Šialená aj tá tráva,
V šialenosti vraj vidíme páva,
Ktorý s vlkom spáva.
Mávam, Vám ľudia,
Z diaľky,
ktorú ochotne dodržujete.

Ďakujem Vám,
Vy, čo z láskou,
Všetko rozjebete.