Ráno s vôňou ruží pre teba

 

 

Ráno s vôňou ruží na stole,

ktoré si  odo mňa dostala.

 

Lupene zakvitnuté do krvi,

prší z nich  šťastie ako dážď.

 

Chvíle /s tebou bez teba /,

na dve dlane,

                jeden dych.

Láska , tá  viera v srdci,

                rozdať sa

                do poslednej omrvinky. 

Moje oči, prilepené na tvojich.

 

A  ruže, ktoré zrána odkvitli,

                akurát do dvoch dlaní  

                nášho osudu, 

                pre nás  ako stvorený.

 

Len ja sa pýtam.

Čím by bol  básnik   bez  ženy?

Čím by som bol vôbec ja bez  Teba?

 

Zhorelé ruže na popol ?

Posledný strom  v stratenej aleji?

 

Obyčajná báseň na papieri a iné ilúzie.