za perimetrom...

slnečný kôň už sa pomaly norí
mávajúc ohonom
do temnej čiary
narysovanej proti oblohe
končekmi borovíc

na ramenách cítím pár rúk
ešte smiem oddychovať
zbav ma múk
ale neponáhľaj sa Margin
rodí sa vo mne úsmev
ktorý nemusím ukrývať
pretože sa k tebe hodí
muž z cudzích kostí
zliatý do útržkov
zakliesnený
medzi čerňou pôdy a neba
čo pozerá smerom
k miestu
ktorému sa nedá vyhnúť
zrazu si so mnou naisto
len si ma vychutnaj
a vypi
s rozdrúzganým ľadom…

šíriš pocit prazvláštneho pokoja
ako pripomienka zmyselnosti
na vystlatém lôžku
mäkkými kožušinami
tíško zaceluješ staré rany
ako vzácna energia
z letné lúky
omamujúca vôňou
stúpajúcej z pariacej sa zeme
a ja cítim na tvári
vysnené pohladenie
než z mojej hlavy
oné zariekadlo vyšumie
a ja zostaňem
len so svoim smädom…