Na smiech

Nemám už pojem o čase, riešim
včerajšok, dnes, zajtra dokopy
odkedy na póloch zónam peším
mizne spod nôh ľad, zasa sa topí

je iba mínus jeden v bezvetrí
na slnku som sa spálil, tieň v pote
hľadám tu márne, meter po metri
umáram smäd svoj v lyží čľapote

máš pravdu, lepšie je držať sa ciest
v ľudských mraveniskách k domom na kľúč
končí krýh biela pláň, ako za trest
poplávam ďalej, od smiechu sa puč

kto si tam na juhu užívaš prach
zvírený, nahlc sa ním o to viac
čím lepšie bavíš sa, o Teba strach
začínam mať.. topiac sa, chtiac-nechtiac