prach s prachu...

bojujem z myšlienkami
ale stými kde si ty...
tie si schovávam na spomienku
tie kde plamene žiaria na naše tváre...
keď mesta horeli...

neni to tak dávno
keď som mohol stisnúť ruku tvoju
a povedať ti..
to bude dobre...
všetko bude ako pred tým..

neváham si v sebe úsmev tvoj..
keď tie slová padli do priestoru vzduchu..
a plachtili rovno do uši tvojich...

už tu budem iba čakať..
a s prachu skladať telo tvoje..
z nádejou... že niekde tam v diaľke vdýchnem do sveta život...

no ale márne...
prach sa stále rozpadá len v ďalší prach..
je to preč... je to koniec..
ale ja sa nevzdám..
lebo nadej pre nás dvoch ostáva ..