Na Petrášskom moste
fajčím s tieňmi
dávno prejdených vlakov,
náhodní chodci
občas zakopnú o bludný kameň
a zahanbene si lámu väzy,
aby videli môj škodoradostný škľab.
Tancujem valčík
na Petrášskom moste,
spolu s dymom a prachom z podvalov
vírime vzduch v slnečných lúčoch.
Za vodu, čo vsiakla do trávy náhonu,
za všetkých, ktorí tu platili daň trolom,
za lásky, manželky, milenky, ženy snov,
sklamania, nádeje, výzvy a zlyhania.
Hrdza zo zábradlia v jemných šupinách,
ako ihličky smrekovca na jeseň,
pomaly
padá...