II. Cítil som ruku na pleci

cítil som ruku na pleci

myslel som že ma hladíš

a prekvapene som sa spýtal

kde si sa tu vzala

nebola si to ty

iba vietor zhodil vtáčie hniezdo

a časť z neho mi tam pristála

mlčky som stál

a díval sa na mesto

v ktorom som žil miloval plodil deti

nenávidel a opäť miloval

prežíval radosti

odmietnutia

mesto v ktorom si

už zhasli všetky svetlá

žiaril iba mesiac

hviezdy

a začínajúce požiare

mlčky som tam stál

hľadel ako sa plamene zväčšujú

preskakujú z domu na dom sťa blázniví parkúristi

ako ľudia v panike vybiehajú na boriace sa ulice

bezmocne hľadajú pomoc

kričia plačú a umierajú

nikto z nich nepozeral na mesiac

aj keď bol v supersplne

zdvihol som ruky k očiam

či sa mi netrasú

chcel som ich smutne zaťať v päste

no prostredníky som nedokázal zohnúť

je čas

zas je čas ísť

vždy si nájdem nové výhovorky

a stále cítim tvoju ruku na pleci

len vtáky budú na jar márne niečo hľadať