Deň ako stvorený...

 
 
vietor
strháva klobúky domom
až okná praskajú clivotou
víri chodcami
a vplieta ich s pestrofarebným odpadom
do korún stromov
 
je nepripravený na verejný koniec
i keď by si vybral intímnu stenu s páskou cez oči
teraz je súčasťou dočasného spoločenstva listov
a kričí o svietiacich lampiónoch v cudzej básni
 
slniečkové verše
ani bangladéšskou šičkou spapraný oblek omínajú
keď je deň ako stvorený na smrť