VI. Chladná a mŕtva

 

 

vietor presúva snehové kryštály

na pláni zbrázdenej ako tvár stareny

ktorá odkojila desať detí

a desať ich pochovala

 

príboj zahryzávajúci sa do bielej steny

zvádza podivný súboj vody s vodou

bez zmieru bez druhej šance

bez víťaza i porazeného

 

nad oceánom ešte zostali tiene spomienok

na škrekot aliek a víchrovníkov

fučanie veľrýb cvakanie vorvaňov

pokrik či nadávky ich lovcov

 

stojím na brehu ani mĺkvy maják

po kolená vrastený do balvanov čo vyvrhlo more

keď prestalo byť ľadom

hviezdy nesúce mená tých ktorí boli

ako spomienky v záchvevoch času

neochotne blednú

 

kým nezavriem oči

a nepoviem slnku nech zhasne

strážim všetky úsvity

 

šepkáš mi aby som sa neponáhľal

chladná a mŕtva

nahá jazdkyňa