Ruža darom bola

siedmi mocný ...
viedma bez očí ..
v náruči jej kríž plače
mŕtvi ho budia

spať mu nedá ..
keď ju videl ..
stojí na kraji neznáma
neznáma plného zla

neuriekol on svoju lásku
tú jedinú v dave
zhoria v plameňoch
nebude obetou

on si ju uchová
v pamäti ľadového srdca
kde iskra sčervenala
a krv sa rozprúdila

on zabúda frenky ..
bolesťou prešiel cestou ďalekou
beštie ho bičovali
deň či noc ..
studená podlaha bola mu posteľou

pomsta je sladká
no karma silná ...
už leží v čiernej schránke
padlo zlé požehnanie

stal sa hriech omyl a bolesť
frienky plače zas cítiť
cítiť chlad a hanobnostný záchvat
stisol ružu ktorá darom bola

krv sa mi z ruky pusta ...