Pocit

Pocit

Noc obostrela tichý závoj
tma blúdi v mojej tvári
cítim pravidelný dych svoj
a malé svetlo mi v tom chvení žiari.

Čakám na hodinu nočnú,
keď lampa od únavy zhasne,
čakám na ňu ako na chvíľu večnú,
ktorá je v duši na samom dne.

I, keď chvíľa ubehne
pocit zostáva dosiaľ,
ako kruto vravíš nie
a ja som samým sebou zostal

pritom zmenený
unavený s ťažkým srdcom
od lásky ranený
amorovým šípom,

ale dnes ho vytrhnem z tej rany
a dám duši odpočinok,
potom ho skryjem v dlani
so štipkou spomienok.