Balada jednej noci

Balada jednej noci

Noc tichá tmavá.
Dvere mocné zamknuté,
staručký gramofón drieme
čierne platne v regáli
iba mesiac zvedavý
nazerá cez štrbinu v okne.

Tej noci mi v ušiach znela,
Sonáta mesačného svitu,
vzdychla si, Bachova fúga,
Biele labute mávali krídlami.
Otvorili sa dvere do neznáma
vošiel, ktosi kto pozná noty.

Husľovým kľúčom otváral osnovy
pokoj piatich vodorovných čiar
pokúšal sa ich zviesť
letmým dotykom
chce sa nežne hrať.

V tom nežnom objatí
ukojil smäd po láske.
Noty zízali, husľový kľúč sa zvíjal
zazvonili krištáľové zvončeky
vo mne rozprestrel sa rozmarný úsvit

zahorel a zhasol
zahorel a zhasol.