Stratené kvapky

V daždi prudkom
chodím sám
so svojím smútkom
a jej myšlienkou sa dotýkam.

Nech len prší
o tom daždi nevie nik
snáď niečo tuší
dážď záletník.

Nech len prší do očú
nech mi ich vypáli.
Som smiešny kráľ bez koču
a princezné predo mnou zdupkali.

Ó dážď si ako oheň bláznivého slnka,
ktorý oči mi spálil a chceš z nich i piť!
Na tvoju ruku kvapka cinká,
strácajúc vedomie a silu žiť.