Musím sa z miesta hnúť

Cesta zvráskavená v letnom suchu
vedie ma v diaľ stále vpred
rany v duši bolia ako vred
a šum ticha znie mi v uchu.

Vietor bičuje nahé telo
a cesta doráňa bosé nohy
vyhodený z raja za rohy
kráčam nebojácne smelo.

Nohy mám spálené asfaltom ciest
a tvár ošľahanú vetrom,
túlam sa šírym svetom
videl som už mnoho miest.

Gitaru rozladil čas
a struny popraskali mrazom
vravia, že som blázon
nedozretý klas.

Každý deň je májom,
musím sa z miesta hnúť,
kde končí sa moja púť,
keď začali sme rajom.