Prebudený

Prebudený

Večer sa mi do izby vkráda
cez zatvorené dvere vchádza sám,
ako, keď ruža hlávku k zemi skladá,
tak ja pri ňom usínam.

Prší, zlostný dážď dotýka sa okien.
Zobudil ma ako budík nad ránom.
Prenikol do mňa i, keď nemoknem
znie ako melódia starým pianom.

Prší, však nezapálim si cigaretu
a nenalejem pohár vína.
Nevyrieknem ani jednu jedinú vetu
a neprikryjem spiaceho syna.

Som tu sám s chladným večerom
túlam sa peši či autobusom
i, keď stále tu som
s papierom a perom.