KO

Večer často usadám k stolu
pouličná lampa osvieti steny
tíšim bôle fľašou alkoholu
v tichučkom snení.

Ticho šuchoce pero
myšlienky papier predstiera
hlboké prázdne jazero
bez života umiera.

Cítim strach vo večernom blúznení,
cítim rozbúrené more
kým oči zatúžia po spaní
trvajú mojich myšlienok vzdore.

Keď zaspím často, často snívam,
že pri mne usedáš k stolu
do očí sa ti dívam
a necítim ruchy bôľu.

To sa mi v sne splní
ráno sa zobudím, zas je tak ako bolo
len škoda, že život je neúplní
ring voľný začína druhé kolo.