Sen

Raz kráčal som po mliečnej ceste
šiel som svojím snom.
Bol som ním, bol som v ňom.
Niekde tam na tom mieste.

Tmu akoby predo mnou siali
bola hustá
cesta zlá, cesta pustá.
Viedla ma do diali.

Zápalku som zapálil
čierna pani už chladná nebola.
Vraj ju nik nezdolá!
Neznámu hviezdu som vyčaril.

Mohla si vidieť moje gesto
ako hviezdu, ktorá padá ,
občas hľadá ,
svoje miesto.

Ďalšia a ďalšia chytá plamene
až poslednú zapálim a ona zhasne.
V diali vidím svetlo jasné
mesto bezmenné.

Nič nie je tak ako by sa zdalo
chvíľku kráčam, chvíľku utekám
stále iba sám.
Je to veľa a či málo?

Mesto bez áut a ľudí,
bez hluku a detí,
bez špiny a smetí
pokoj tokom rieky prúdi.

Neviem prečo utekám
od ľudí, kde je faloš, pýcha,závisť,
kde z lovca stáva sa korisť,
kde je každý sám.

Tak kráčal som po mliečnej ceste,
šiel som svojím snom.
Bol som chvíľku ním, bol som v ňom
pozri hľa, niekde tam na tom mieste.