Mlčanie I.

a tie rána
tie chladivé rána
keď si prebudenie sadá na moje viečka
ako ranný mráz

A tie poludnia
tie odkvitnuté poludnia
keď bosá stúpam do črepín
sfúknutých váz

A tie teatrálne rozlúčky
tie teatrálne rozlúčky slnka
so samoľúbym smútkom
a krvavými slzami
za horizont brieždi

A tie sonáty
tie mesačné sonáty
žblnkotajúca clivosť
plamienky v mojom vnútri
vraždí

A v tých chvíľach
v tých chvíľach keď na niečom záleží
keď sa tvoj zajtrajšok
rysuje ako kryštál
je človek tak sám

A ani Najvyššieho
ani najvyššieho už niet
padáš
odtrhnutý od všetkých
bezpečnostných
lán

A stále Ho hľadáš
Hľadáš na nebesiach
Kričíš
"Kam si zmizol, môj Pán?"
Zodvihneš oči k nebu
k tvojmu nebu

....

zostal tam len krdeľ
škriekajúcich
vrán