Dekadent

Som choré prasa,
na moju chorobu,
nie sú lieky,
tak chystám sa do hrobu.

Som invalid,
emocionálne predimenzovaná sračka,
kolektívna Špina,
pod pisoárom mláčka.

Som chabý!
Aj v mysli aj na duchu.
Slastne hladím sa po bruchu,
pyšný na svoju poruchu.

Som album perverzností.
Keď samoty sa zhostím,
z povinnosti,
dobodám na smrť v sebe cnosti.

Som slušná zbierka úchyliek,
stix rieka všetkých riek,
afrodiziakálny pach mŕtvol,
bez akýchkoľvek odchýliek.

Som Maratova vaňa.
Sám do seba sa vymočím,
s odrazom čepelí v očiach,
hranicu perverzít prekročím.

Som dekadent,
posledný kus hovna.
Viem to no škoda,
aj tak ma to neodrovná.