Tak

Tak nejak do prázdna,
šumíme ako listy stromov,
čakajúc kvapky z hora, je to veľa
z chladu kus tepla cudzieho tela.

Tak nejak zbytočne na obežnej dráhe zeme,
ťaháme to ďalej aj keď nevládzeme.

Tak nejak pomaly
plynieme do svätej Valhaly.

Tak nejak to celé nedáva zmysel,
ako jeden z miliónaa vojakov,
čo visel.

Tak nejak je to asi jedno,
veď kolečko na fúriku sa stále točí,
duša je bez hraníc a nikto ju už nezotročí.