Výkrik do tmy

Umlčaný výkrik, mŕtve srdce stoná,
keď zatvára sa za ním života opona.
Vidím ťa skrytého do večného rúcha,
tu končí cesta, nič ťa viac nerozdúcha.

Nechceli mlčať, chceli sa smiať,
ten nový plameň chceli vám dať.
To čo sa stalo nevrátiš späť,
schátraný oheň zostane tlieť.

Sychravé ráno, vo vzduchu dýcha tma,
ja čujem len tiché: nenič ma.
Pichľavý osteň preniká mnou,
keď vidím ľudí blúdiť tou tmou.

Len veľký otáznik v myšlienkach mám
a svetom blúdi zloba a klam.
V tom zhluku výkrikov, čo nechcú sa skryť,
zaniká tiché: chcel som len žiť.