Nestabilná neha

Nestabilná, nespokojná, necitlivá,
Len sadnúť zas do svojho betónkrytu
O jeho hrany mám hlavu rozbitú,
a z hrude trčia krivé rebrá.
Už neviem čo chceš, nech cítim sa ako posledný žebrák?
V teple a suchu tvojej nedobytnej duše,
máš postarané o svoju schránku,
no ja nemám kam,
keď ako vojak mám zas zabiť vlastnú ženu.

Bolí ma, že do mňa strieľaš a bolí aj keď stláčam spúšť.
Kde potom čas a moje sny?
Keď obesím sa na kravate
S nápisom debil, len pre jedno,
že zas raz som nechal “rieku“ plynúť,
len pre to, že zas som sa s tebou nebil.
Mám hlboko v piči tvoje krivdy,
mám v piči pravdu a všetky súdy,
mám triašku po celom tele,
a tŕpne v ústach a miznú moje údy,
keď točíš zas všetko pre svoju dokonalosť,
bojím sa nie o mňa,
leč, že z teba, nebudem už mať radosť.