Divokosť dní

 

zlato ktoré sa blyští

 

je ako energia v žilách

 

ako chtivosť ktorá dusí

 

zlato

 

môj dom je ti otvorený

 

i keď si len trávou v duši

 

okolo jazera ktoré mlčí

 

oblaky pomaly plynú

 

voda sa ticho vlní

 

krajna potemnela

 

slnko na obzore nevychádza

 

na každý dotyk tisíc minút

 

na rozlúčenie celý ľudský vek

 

kedysi znela krajinou pieseň

 

ako belasý obzor hriala

 

pred odlúčením v očiach

 

nedotknú sa viac konáre neba

 

nezahučí v potoku úprimnosť

 

stratili sa v bledosti líc

 

v divokosti striedajúcich sa dní.