Je mi mokro

Nie som dosť vysoký na to
aby mi z pekla trčala
aspoň hlava
a kúsok slobody
nemyslieť

túžim po
uvoľnení
bez barly narkomanov
čo túžia po legalizovaní
svojej odpornosti

visím pod očami
so zvyškom tela
a tak sa topím

nie len vo vzduchu
zahustenom miestom
po milovanej osobe
ale aj ako nehybná skala
pod prameňom
ktorý sa na nič nepýtal
a objal to bralo
ako sebavedomý had
svoju obeť

a tak mi je mokro
ako mnohokrát predtým
v perinke

perine

postieľke

posteli

v ochranárskom taxíku
pred šialenosťou ostať
aj po hádke

v krvopotnom prebúdzaní sa
do dňa
čo má vždy navrch
keď sa chcem hádať
o omrvinky

v opadávajúcich dotykoch

v pomalých výťahoch
dolu

v objatí vreckoviek
a maminych sukní

vo vyvetraných
dlaniach

stenách

piáne

a tak bolo mokro
aj susedom
keď zneli etudy
a zúrivé údery do kláves
v momentoch chybného prstokladu
a spomienok

už dávno som odstránil
sklá akvária
a okien
a plávam s vyplašenými
rybičkami
aj mimo bytu

až na chodník
ktorému bolo mokro
ako mne
a namiešal viac koktejlov
zo sĺz
kolien
a krvi
ako ten najstarší barman
za preťaženým pultom

je mi mokro
ako kostre
z ktorej steká staré mäso
ako zažltnutá záclona
a poloprázdne cievy

aj keď som len na polceste
a zmoknem ešte toľkokrát
lepšie znášam zrážky
s päsťami
ako s tlkotom srdca
zapichnutým do korza
najrušnejšieho mesta
kde chlapov musia hrať herci

ale asi to tak má byť

dobehnúť do cieľa mokrý

vysušený o city

o spomienky na to pekné
čo sa nestihlo