Nedeľné zamyslenie

Letmý úškrn spokojnosti
na dne truhly
s plným žalúdkom
vymodelovaný pracovníkom pohrebníctva
kvôli sprepitnému

aj smrť sa dá okradnúť

aj dnes horia hranice

aj taká je podoba chudoby


po zemi sa váľajú prsty
hladiace čerstvo udupanú hlinu
akoby suplovali červy
lezúce zo všetkých otvorov
kostry

už dávno tam nie je
komparzista vo svete
stvorenom pre zábavu
mocnejších

už dávno odišiel
do útrob slizkých žalúdkov
ktoré nechutia
ani rybám

a ani nepostrehol
že už nie je

že jeho meno
vytesané do kameňa
je napísané až príliš
správne
a záverečné titulky sveta
nebude mať aj tak kto napísať

kameň prežije mäso
tak ako tanier
šťavnatý steak
aj keď sa na malú chvíľu
znova zúfalo objaví
tesne pred spláchnutím

exhumácia potravy
pažravého sveta
až kým sa nevytratíme
aj zo spomienok
a rozpadnutých fotiek

a Boh s tým nemá nič

je to len komixový hrdina
so životnosťou papiera
na ktorom bol vymyslený

a to nie je ani
origami

nikdy skutočne nepôsobil
a ešte aj Kristus bol dlhosrstý

zanedbaný trestanec
na dne ľudských hláv
ako nestabilné základy
celoživotného obydlia

kurva
aspoň smrť
nech je poctivá

nezapredaná
vzývaniu mýtických
bytostí

no ešte aj nad kosťami
sa týčia mohyly
a kríže
ako neželané prvky
v moči
nie len po nakopaní
do ľadvín


keby však Boh sedel
na lavičke v parku
a čítal vedecký časopis
koľkí by mu prišli
rozkopať ksicht