Vystrašené kurvy utekajú opačným smerom

Zamyslený

prstami robím stolu
akupunktúru
ako zmaľovaná fiflena chodníku
anorektickými podpätkami

môj mozog
je testovacia figurína
do ktorej pumpuje život
kaskadér
nie až tak úspešný
ako Belmondo

čo som to za človeka
že jediné
čo si ešte udržím
je moč
a viera v umieranie

akoby tie nádherné bytosti
po ktorých prítomnosti túžim
boli labute
do ktorých pehaté
ryšavé deti
hádžu kamene

mám plné vrecká
kúskov chleba
no sú asi priveľké
na minizobáky
ktoré zvládnu len obvod
penisu
a orálny fisting
päsťou


túžil som milovať

možno je vo mne trochu dobra
čo ako ľahké
nevinné pierko
poletuje
nad odseknutými hlavami
hydiny
v tmavočervenom blate

chránil som si počestnosť
vo svete náhrdelníkov
z bradaviek
a stopercentnej šťavy
z vagíny

ale asi som príliš odšťavoval
plány do budúcnosti
namiesto pažravých rozkrokov
a ochoty pristúpiť
na análny sex

čo všetko
dokáže žena
na sebe spáchať

koľko toho dovolí

psie chlpy
medzi nohami

kusy plastu
zarezávajúce sa
do strategických miest
rozkoše

davové jednorázovky
ako úradnička
za okienkom na pošte
a ani sa neobťažuje
po práci umyť

pokusy o umelecké diela
na nechtoch
a grafitti
na tvári

tuctovosť
v koňských ksichtoch
brunet
krížených s kačkou

bozky na dobrú noc
milujúcemu manželovi
a deťom
len chvíľu po tom
čo milencovi vysala
útroby semenníkov
ako stará baba
dreň
z kostry kurčaťa


čo by na to povedal Puškin

asi by v dnešnom svete
žil o niečo dlhšie
a neumrel v boji
o ženské srdce

tie už sú len v múzeach
a knižných expozíciach


sedím za ťažkým
dreveným stolom
a nenachádzam dôvody
prečo prestať
zabíjať

krútiť jemné krky
ako keď cigánka
na brehu rieky
žmýka vypraté potrhané tričko

vyrezávať oči
ako kôstku z červivej slivky

dívať sa na rozmlátenú hlavu
ako na rozbitý melón
čo vypadol z pod pazuchy
obetavej matke
s plnými taškami uspokojenia
a radosti pre svoje ratolesti

Kinder vajíčka

aj človek sa dá rozbaliť
z kože
a otvoriť až po tvrdú skladačku
o ktorú majú strach
všetci lyžiari
bitkári
neverníci
klamári
a starci idúci z kostola
po neposolenom chodníku


toľko myšlienok
a tak málo času
pred ďalšou vraždou
svojou prítomnosťou
a ideálmi

zase zistím
že pozornosť
úcta
a podstatnosť
sa získava najefektívnejšie
násilím

len tak mäkknú srdcia
a hlavy

rozdupaním snov

odsúvam uplakanú stoličku
a vyrážam loviť