Pásmo pravdy

Vraj čo dáš,
to sa ti vráti.
To pravidlo,
ktoré vždy platí.

Tak prečo som tam,
kde som?

Nie,
nechcem už
vety s pátosom.
Nie,
nechcem už svoj prázdny svet.

Či vlastne počkať. Možno je až príliš
...plný.

Povedz mi prečo,
neznámy čitateľ,
zamysli sa.
Prečo keď pravdu
vyberáš si za cieľ,
ona tak rýchlo schová sa,
utečie, zatvorí za sebou.

Potichu, bez kriku,
bez rozbitých tanierov.

Pravda utiekla.

Ty za ňou vybiehaš
do tmavej noci,
ktorú chceš prekvapiť
svojím svetlom.

Nevyšlo.

To ona prekvapila teba.
Objala ťa,
pošepla pár slov.
A ty si vedel,
že jedine tu si doma.

A tá, ktorú hľadáš,
zdá sa ti vzdialenejšia ako
na začiatku.

Ževraj:"Už nevie čo od rozkoše.."
Čo keď len nevie ako bez nej.
Čo keď poznanie tak veľké je,
že robí
neschopným vybrať si.

A zrazu túžiš.
Vrátiť sa.
Na začiatok.

No nejako to nejde.
Error.
Cesty už niet.

Aj ona utiekla.