Oranžová
Oranžová
Oranžovú nemám rád
už nie
je ako červená
čo sa nestihla vyjadriť
pre dieťa je lákadlom
stať sa cestárom
či smetiarom
no vyrastú z toho
ako z autičiek na ovládanie
až na pár výnimiek
aj ja som tým prešiel
a mal som svoje plastové
smetiarske auto
a oranžovú vyklápaciu
tatrovku
v zime ma obaľoval
oranžový overal
keď som sa vybral na kopec
krájať sánkami sneh
ako masochista
predlaktie
ale už mi vadí
aj keď sa oranžové slnko
zakráda každý večer
za Tatry
ako useknutá
ryšavá hlava
kotúľajúca sa
po popravisku
ale aj ono
sa bez nej zaobíde
veď ráno
keď sa vyškriabe spod zeme
s novou blond parochňou
si na ňu ani nespomenie
a zaneprázdnene vypaľuje
oči uliciam
s vlastným rozumom
a tvárou
oranžová je sebecká
privlastňuje si pálenie
pri močení
ako vysmievajúci sa ukazovák
chorému
padá zo zadku
v sprievode zlej stolice
pažravca
dodáva odvahu
lacnému kečupu
ľahnúť si na tanier
vedľa párkov
zdobí dlane
po tréningu
v neudržiavanej posilňovni
a po útoku roxorom
pripravuje na štart
budúcich účastníkov
večerných správ
pri kope pokrúteného železa
a tiel spolujazdcov
plazí sa po jazyku
vykotúľanom zo psa
ležiaceho na ceste
vedľa svojich čriev
ako koberec pred divadlom
je všade
na postavách
v kresbách škôlkarov
ako dôkaz bielej rasy
na vlasoch
snažiacich sa napodobniť
zvýšený sexuálny apetít
a v pehavých tvárach
školáčok
v špinavých fľašiach
na stoloch ázijských reštaurácií
čo sa snažia hosťom
nanútiť plamene
trčí z ohniska
ako účes postavičky
z manga rozprávky
zdvíha sa
z prašného ihriska
obliznutého náhlym vetrom
čo preteká cez sieťku
ako príležitosti pomedzi
prsty smoliara
sprevádza krvavé scény
v nízkorozpočtových filmoch
čo sú rovnaké sračky
ako tie od Tarantina
škodoradostne sa díva
z bielych tričiek
čo slúžia muchám
ako latríny
riedi sliny
po prezvracanej noci
a tečie po brade tuberáka
smrdí po dezinfekcii
okolo reznej rany
domáceho kutila
čo sa snažil zapôsobiť
na manželku
prekáža
na kuchynských utierkach
zásterách v mäsiarstvach
školských kuchyniach
a na obrusoch
v reštauračných vozňoch
láka k pohárikom
s osemdesiatpercentným
povzbudením
ktoré ma tak často udržalo
na nohách
bez zbytočných sĺz
na tvárovej obrazovke
že je to jediná vďaka
za oranžovú
keď som zabúdal
no je zbytočná ako život
na smrteľnej posteli
aj keď ma núti
napísať túto báseň
ale len zo zvedavosti
Komentáře (3)
Komentujících (3)
Doporučit
TiskKomentáře
Chybí mi tady sladké oranžové pomeranče, mandarinky, meruňky, broskve a broskvičky, mrkve a karotky, moje milované dýně, měsíčky a blatouchy, zobáčky káčátek , nos od kosa a lišky v košíku...
Já se těším na černou...
22.07.2016 21:08:35 | Philogyny1
Začínám být na tomhle stylu psaní stejně jako feťák na své dávce, zatím fajn , pořád tolik obrazů že mě to fascinuje tak jen tak dál ani se nebudu radši ptát kde bereš inspiraci ;)
22.07.2016 21:07:08 | xoxoxo