Ďakujem za stvorenie
Ďakujem za stvorenie
Vždy som tajne dúfal
že som konečne ľahší
o hľadanie
že tá
ktorej skladám básne
je tá pravá
a môžme opustiť svet
na rakete
z objatia
aby na nás nikto
nedosiahol
že som chýbajúca časť
v živote niekoho iného
ako posledný diel
telenovely
s povinnou účasťou
pred obrazovkou
že mám tú moc
rozsvietiť svetlo
aspoň v jednom dome
v krajine
kde temnota vládne
v každom obydlí
osamelého
že som druhá noha
potrebná na putovanie
životom
dvoch bytostí
zrastených v jedno telo
jedno srdce
jeden krvný obeh
no všetky príležitosti
na spoločno
boli až príliš namydlené
aj keď sa mi do dlaní
vôjde celý
svet
láska je vždy
klzkejšia
ako hovno na podražke
a tak je vždy
o krok
vpred
pred vydýchnutím
po úspechu lovca
čo konečne zavesil
unavenú brokovnicu
na klinec
čo som to za človeka
keď od seba chrlím
príležitosti
ako iskry
od brzdiaceho vlaku
pred ležiacim samovrahom
keď neudržím ženský driek
a viac mi pristane nôž
bez vidličky
ktorá by odľahčila
situáciu
tak veľmi túžim
aby už niekto ostal
v mojich okovách
že moc ktorú mám
po zvieratách
sa stále viac zahryzáva
do spomienok tých
čo utiekli
a moja pečať
má farbu nespavosti
a strachu
som jediný
a svet je môj majetok
nárokujem si
na zraniteľné hrdlá
a chcem byť posledný
kto bude listovať
medzi stehnami
starostlivo umytými
slzami zúrivosti
každá mohla byť
tou poslednou
nebyť toľkých možností
voľby
a samozrejmosti klamstiev
ako mechanická znalosť
sťahovania slipov
po kolená
s úmyslom nechať si
napichnúť hlavu
na stoporenú bezcitnosť
tá radosť niekomu patriť
je jedovatá
ako druhá polovica
načatého jablka
čo chutí až tak lahodne
že všetkym predstavám
o dobre
sa chce ožiť
nakoniec ale vždy niekto
umrie
a barman je opäť najlepší
terapeut
a lekárnik
pomaly zisťujem
že všetko to zlo
ktorým mi obrastajú päste
a nádej na predpísanú
ľudskosť
má svoje výhody
keď počujem praskanie kostí
a prosby o milosť
asi sa ta láska
predsa len
preceňuje
a som vďačný
že mám náhradu
veď aj sklamanie
sa dá prežiť naplno
v nočných uliciach
pod taktovkou plaziacich sa
nočných spojov
hlučných turistov
počúraných bezdomovcov
ožratých maturantov
zaspávajúcich grázlov
neúnavného nočného osvetlenia
a mňa
už ani nečakám
že sa polepším
v rukách niekoho
kto by za to stál
dozerať na seba môžem
aj sám
aj keď občas zabúdam dýchať
a strhávam sa zo spánku
ako strecha
odletujúca z budovy
v oku tornáda
ešte by som náhodou
počul ľudskú bytosť
prednášať pravdu
na tému o mne
a na to som až príliš ochotný
konať
a nechávať za sebou
pokrútené príležitosti
čo mohli ostať jednoducho
priame
stálo predsa toľko námahy
alkoholu
a krvi
skaziť sa
že cestou späť by som mohol
naraziť na tých
čo za to môžu
som predsa nevinný
ako klamstvá o sebe
ktorým som uveril
už dávno
je jednoduchšie
obviniť zrúdy z toho
že sú len oni
a ja
a musia sa podrobiť
mojej ochote
odložiť násilie
na neurčito
ako pušku
čo potrebuje vyčistiť
že stojím na druhej strane
ako prievozník
ktorému sa nechce veslovať
a som sám
ako vojna na nekonečnom poli
opustených
že keď umriem
svet sa už nebude deliť
na dobrých a zlých
ale zavážim
ako zásadná strata
neviem ale
na ktorej strane
Komentáře (9)
Komentujících (5)
Doporučit
TiskKomentáře
Budu se opakovat,
...
keď neudržím ženský driek
a viac mi pristane nôž
bez vidličky
ktorá by odľahčila
situáciu
...ale tento úryvek se držel v hlavě po celou dobu, co jsem četla dále a pořád drží...
24.07.2016 14:10:08 | Philogyny1
predtým sa mi zdalo, že je jednoduchšie vykresliť veci niekoľkými jednoduchými ťahmi...ale teraz už to vidím inak :)
24.07.2016 13:07:57 | maryshka
tahle je dost jiná než ty co jsem četla před ní
a tenhle kousíček je pro mne skvost:
viac mi pristane nôž
bez vidličky
ktorá by odľahčila
situáciu
24.07.2016 12:55:03 | hanele m.