Pripravenosť osudu

A človek nevie
čeliac
nepripravený.

Ako keby sa vôbec dalo
pripraviť.

Skúška?
Osud?
Čo vlastne?

Tie slová, ktoré vyvolávajú
strach,
alebo aspoň zvláštny pocit.

Strach otvárajúci
pochybnosti
srdcervúco
prázdne.

Poď človek.
Čeľ!

Osudu...

Sebe...

Svetu...

Poď!

Čeliac nepripravene,
to je tvoj údel.

Tak aspoň skús to,
lebo inak by sa život
mŕtvo žil.

Tak skús to.
Žiť.