Láska sú žetony do truhly
Láska sú žetony do truhly
Koľkokrát
zvedavo skúšame
niekomu patriť
ako kľúčenka
hlboko vo vrecku
ošúchanych nohavíc
hĺbka však nesľubuje
bezpečie
je zradná
ako ľad na potoku
kde sa po škole
hrajú deti
preceňovaná
ako helma
na hlave kaskadéra
čo nemal peniaze
na kvalitnú výstroj
a zdravotné poistenie
je to
dlaň uchyláka
plávajúca školským dvorom
ako osamelý skalar
v prezdobenom akváriu
čo čaká na vylovenie
do čalúnenej sieťky
ale láska je
vtáčí zob
a kľačíme pred ňou
bez zobáka
ako dieťa
pri rozbitej hračke
chceme ju držať
v krvavých dlaniach
naliehavo
ako hojdajúce sa lano
nad priepasťou
plnou samoty
ale
šmýka sa z rúk
ako rozohriaty nôž
po čokoládovej torte
ktorý nejde ani
obliznúť
no nevzdávame sa
aspoň naoko
maľujeme symboly zamilovanosti
nad vchodové dvere
do zadku
a tvárime sa že nevidíme
tú obrovskú dieru
do útrob sviňocitných
bytostí
mrháme menom
a rozdávame ho
ako karty
príliš zodraté na to
aby vydržali
celú hru
chceme však hrať
tváriť sa ľahostajne
a nechať si pomedzi prsty
padať dni
ako premárnené žetóny
a plakať až doma
vo svojej hlave
bez únikového východu
srdce zatiaľ sedí
na lavičke pred domom
díva sa nám do okna
a dofajčieva zbytky
radostí
zabalené v liste
poslednej strany života
vypľúva kúsky zajtrajškov
na slizký chodník
a podozrivo sa usmieva
taká je odmena
za ochotu testovať lásku
na vlastnej koži
Komentáře (1)
Komentujících (1)
Doporučit
TiskKomentáře
Vzpomněla jsem si, jak jsme byli po škole na potoku a pode mnou se probořil ten led, tahala mne kamarádka a vybavilo se mi, jaká mi pak doma byla strašná zima...
Tak díky...
09.08.2016 17:40:13 | Philogyny1