Ako opísať
čiary života
na dlaniach mesta
cudzincovi
s ochotou ostať
slepým
keď sa deň
v žiare oranžových reflektorov
poberá
na striedačku
jednoducho
ako stiahnutie nohavíc
pri nestráženom múre
kde sa pivo rozhodlo
otvoriť si Second Hand
s blížiacou sa nocou
rastie múdrosť
tmavomodrého svetra
väzniteľa sĺnka
a všetko sa poberá
za viečka
čas vyšprtáva
z medzizubných priestorov
vycerených budov
zvyšky ľudského mäsa
a ďasná už nie sú
tak zapálené
život sa spomalil
ako monológ
retardovaného
no všetko ostalo
tak
kamene pri ceste
sú ako päste
čo nespadli na brady
opilcom
po stratení rovnováhy
zavlažovacie vozidlo
plače
a sĺz sú už plné kanály
a vonkajšie strany
okien
na pivniciach
v ktorých kvília
väzni psychopatov
ľudia sa míňajú
v protismeroch
a pýtajú sa
koľko je hodín
za účelom
overiť si svoj hlas
vždy prepočujú odpoveď
ako strela
čo preletela
druhým spánkom
von
k majestátnym
pouličným lampám
sa poslušne skláňajú
osoby bez ambícií
na ráno
a prosba
o cigaretu
je ich modlitbou
mlákam do očí
padajú mŕtve telá
nočných motýľov
ktoré šmahom ruky
zabili stierače
uvedomelých áut
s deťmi
na jazyku
niet úniku
aj posledná vŕba
chápe príťažlivosť zeme
po svojom
a skláňa sa
k obrubníkom
vlasy jej lezú
do blata
a do jari je ešte ďaleko
vrkoče nebudú
a je otázne
či priletí
aspoň vtáčik
aby ju poškriabal
po vráskavej hlave
čierna neklame
noc má naozaj
temnú minulosť
no dá sa jej veriť
stav beztiaže
za stavom Alfa
presvedčila aj mňa
dobrú noc