Napoleónov syndróm
Napoleónov syndróm
Prísnym pohľadom
strieľa do okolia
s guľometnou razanciou
komplexy
aj Napoleon
by závidel
priveľký kostým
čo nelieta voľnosťou
vzduchom
ramenami derie steny
veľkolepých chodieb
ako radlica
na starej lokomotíve
raziacej uhoľnatý sneh
a laktiam neustále brúsi
špice
dobodaný ukazovákmi
kladie širokú chôdzu
s presnosťou prstov
gitaristu
na trpezlivú dlažbu
a ani priveľké podrážky nevedia
čo si majú myslieť
pod gelom zneúctenými vlasmi
kľačí na kolenách
drevený mozog
so stopami po sekere
a do lebky sa zapichujú
triesky
tak bolia ctižiadostivé myšlienky
zbytočnej bytosti
v nafúknutej hlave
ako blikajúce svetlo
v unikajúcom lampióne
svetloplachý jazyk
sa snaží špičkou
rozškriabať podnebie
a žuvačka nie a nie
stratiť chuť
frajeriny
a svet sa stále nepozerá
dostatočne
keby aspoň srdce
vychodilo základku
a prehovorilo ľudskou rečou
k vydutému hrudníku
všetko by bolo inak
a aj menejcenní
by si odpočinuli
s maskou na úspešnom klinci
by žili seba
až kým by sa k ním znova
nezačali stáčať ukazováky
Komentáře (2)
Komentujících (2)
Doporučit
TiskKomentáře
Děkuji za počtení, pro mne nejhezčí strofa svetloplachý jazyk...
A tady jedna oblíbená...
http://www.karaoketexty.cz/texty-pisni/coldplay/viva-la-vida-47097
30.08.2016 16:43:16 | Philogyny1
Od dreveného mozku se mi to líbí dost a svetloplachý jazyk hezký obrat tak jen tak dál.Konečně tu mají místo i dlouhé básně které svým obsahem zanechají něco co se ráda časem vrátím přečíst znovu
30.08.2016 15:49:30 | xoxoxo