Krídla nevedomosti

Stojíme spolu na jednom ľade,
často sa húpe sám netuší kade,
zrazí sa iným krehkým mrazom,
ktorého pravda býva pochybným odrazom.
Odrazom letmým, subtílnym, prchavým,
čas na oči nasadí klapky pantomím.
Krídla sa trepocú.
Blázni sa rehocú.
Duša s lampášom v tmavej ulici pátra,
kam cesty do Ríma naozaj patria.
Niekde je tma.
Niekde sa už cez škáru blyslo.
Niekde sa pavučina pestuje v rohu.
A niekde ťa žiara pravdy oslepí.