Dlho sa zmráka
kostolná veža
trčiaca z hladnej doliny
ako hrot hrdzavejúceho noža
nabrúsená zobákmi holubov
a pazúrmi mačacích dobrodruhov
podrezala mrakom hrdlá
ako obetnej ovci
v momente premeny chlapca
na chlapa
ľudia vypadávajú z myšlienok
ako z priveľkého oblečenia
priamo na kolená
a modlia sa k dažďovej vode
pijú z kakaových kaluží
a polykajú štrk v nádeji
že Boh sa odrazí
na špinavej hladine
no čakanie má len hlas žiab
s nevhodnými stehnami
nevypočutí priťažko vstávajú
v premočených kabátoch
vážiacich snáď všetko utrpenie
ako Batman
zdvíhajúci sa zo zeme
po útoku prisilného záporáka
aj by sa chceli vrátiť domov
k omrvinkám na stoloch
a v kútikoch duší vlastných detí
ktoré tušia svoju neplánovanosť
no vždy ich zdrží plač
siréna
v momente chemického poplachu
v mozgu
z ktorého vyrážajú do prázdnoty
myšlienky
ako kukučka zo starých hodín
v izbe po nebohom
myšlienky
na oslobodenie domácnosti
vyvraždením