C.H.A.O.S

Na pohrebisku srdca a mysle,
pochované aj posledné zvyšky nádeje.
Úbohé zrúcaniny ledva vytvorených snov,
nekonečné zúfalstva záveje.

Ešte jeden nôž do chrbta,
Ešte jeden klinec do rakvy.
Svetlá v diaľke zhasli.

Alebo predsa...
Predsa tam je svetlo?
Prečo je tak ďaleko?

Neschopnosť naň dosiahnuť.
Svoje emócie ovládnuť.
Maják nádeje,
alebo len falošné signály?

Zbytočné myšlienky.
Bezcieľné.
Zúfalé.

Nechcené.
Absolútne nezmyselné.

Klamanie samého seba už každodenná rutina.
Posledné stĺpy držiace ťarchu myšlienok.
Lož ako záplata.

Niekedy jednoducho nestačí len chcieť.
Niekedy nestačí ani enormná snaha.
A kto vraví niečo iné - odrbáva.