Nezaostrená pravda

Pozerala si mi do očí.
V opare skleneného
pohárika
nezaostrene
sústredená.

V tom ti to napadlo,
priblížila si sa.
A myšlienku si
premenila na skutok.

Skoro.

Odtiahla som sa.
Hoci tvoj pohľad
pálil.

Chvíľu si bola
zdesene zvláštna.

Myšlienka uvedomenia.
Zrniečko pieskovej pravdy
zjavilo sa v tvojich očiach.

Vedela si,
čo si chcela urobiť
a že ja som to vedela tiež.

Bublina v opare však
zmizla.

A ja som znovu ostala sama.
Trýznená tvojimi dotykmi,
ktoré mi
trhali svet.